Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu vodorovná
Závada okr. TopolčanyHľadať
 
 

Duchovná kultúra

Výročné zvyky

Dňom Kataríny sa začínalo adventné obdobie, príprava na vianočné sviatky. K Ondrejovi sa viazali zvyky, ktorými dievčatá zisťovali, za koho sa vydajú. Deň Barbory bol považovaný za „stridží“ deň, počas ktorého môžu pôsobiť zlé sily. Deň sv. Mikuláša s radosťou čakali najmä deti, pretože v tento deň boli obdarované sladkosťami. Lucia sa pokladala za najväčšiu strigu, preto sa v tento deň robili mnohé úkony, ktoré mali zabrániť jej škodlivému pôsobeniu na ľudí a hospodárstvo. Niekoľko dní pred Vianocami sa začali piecť oplátky.

K najmilejším sviatkom kalendárneho raka patrili, a doteraz patria Vianoce. Na Štedrý deň sa dodržiaval prísny pôst. Štedrý deň bol veľký sviatok, a tomuto sviatočnému duchu sa prispôsobilo všetko v dome. Ľudia sa obliekali do sviatočného, aj v dome sa všetko „obliekalo“ do sviatočného. V dávnejšej dobe nohy stola zväzovali železnou reťazou, aby aj rodina držala spolu. Pod stôl dávali otep slamy spomienku na dieťa Ježiša, narodeného na slame. Slamou vystlali aj izbu, na ktorej počas sviatkov spávali. Večer sa niesol dedinou spev koledníkov. Štedrý večer zakončila polnočná omša - „utierňa“. Prvý sviatok vianočný, deň božieho narodenia, bol považovaný a veľký sviatok. Nerobili sa žiadne práce. Na druhý sviatok vianočný, na Štefana, sa poriadali tradičné štefanské zábavy. V posledný deň roka, na Silvestra bola slávnostná hostina zameraná na ďakovanie za prežitý rok. Na Nový rok chodili vinšovníci.

Na Tri krále chodil po dedine farár s organistom posväcovať príbytky. Ku dňu obrátenia Pavla sa viazali predpovede počasia. Na Hromnice sa v kostole svätili hromničné sviečky. Na Blažeja a Gregora chodili po domoch chlapci vyberať vajíčka pre učiteľa a farára. Deň Mateja sa pokladal za nešťastný deň.

Obdobím veselosti a radosti boli fašiangy. V posledný fašiangový deň (utorok) sa poriadala zábava spojená s „pochovávaním basy“.

Veľké množstvo obradov a úkonov sa viaže k Veľkonočnému obdobiu. Na Kvetnú nedeľu dievčatá vynášali „Morenu“, ktorá bola symbolom zimy, choroby a smrti. Od Zeleného štvrtka do Bielej soboty vždy ráno sa ľudia chodili umývať do potoka, aby boli po celý rok zdraví a svieži. Na Veľký piatok bol prísny pôst. V nedeľu popoludní sa dievky venovali príprave kraslíc pre polievačov. Vo Veľkonočný pondelok už zavčas rána chodili po domoch polievači, večer sa zakončilo tanečnou zábavou.

Deň Juraja bol považovaný za predel zimy a leta a pripisovala sa mu čarovná moc. Tradične na Marka sa chodilo na pole svätiť oziminy. Na Žofiu sa mala sadiť fazuľa, vraj vtedy najlepšie zarodí. Predvečer prvého mája bol už tradične venovaný stavaniu „májov“. Turičné sviatky boli príležitosťou na vyzdobenie príbytkov lipovými vetvičkami. Poverovými predstavami bol opradený deň Jána (24.6). V podvečer sa za dedinou robili jánkse ohne, okolo ktorých mládež spievala a tancovala.

Vyvrcholením roľníckej práce bola žatva, po ktorej nasledovali dožinky. K tradičným zvykom dodnes dodržiavaným patria hody, ktoré sa slávia koncom septembra na Michala.


 

Narodenie

Príchod nového človeka na svet patrí k najvýznamnejším udalostiam rodnného života.Význam tejto udalosti podčiarkuje množstvo zvykoslovných  ovplyvniť, ktoré mali v kladnom zmysle ovplyvniť život človeka a obdariť ho najlepšími vlastnosťami.

Už pred narodením sa snažili zabrániť pôsobeniu nepriaznivých okolností na vývoj dieťaťa. Tehotná žena mala zakázané pozerať sa do ohňa, lebo dieťa by sa narodilo s červenými škvrnami na tele. Zdržiavať sa mala pohľadu na mrzáka či mŕtveho človeka, aby dieťa netrpelo telesnou vadou. Nepísaným zvykom bolo ponúknuť ženu, ktorá prišla do cudzieho domu, jedlom ktoré videla, aby nezabažala, čo sa tiež mohlo napriaznivo odraziť na ešte nenarodenom dieťati.

V minulosti pri pôrode asistovali staršie skúsené ženy, neskôr vyučené pôrodné baby. Pôrod sa odbavoval doma v izbe, v priestore ohradenom kútnou plachtou. Z toho vznikol aj starší názov, pomenovanie tehotnej ženy "kútnica", alebo sa hovorilo o nej že "pôjde do kúta". Kútnicou menovali aj rodičku. Po narodení dieťa okúpali vo vode, do ktorej dali peniaz určený pre pôrodnú babu. Vodu z prvého kúpania bolo zakázané vyliať na hnoj.

Po narodení dieťaťa otec pochodil po rodine s flaškou - "radostníkom". Hneď po pôrode prišla k matke "na opáčku" kmotra - krstná mama dieťaťa. Doniesla v koši slepačiu polievku, šišky a pálenku. Krst býval obyčajne za tri dni, ak bolo dieťa slabé, i skôr. Za krstných rodičov volávali súrodencov alebo známych. Na krst dieťa niesli krstní rodičia a pôrodná baba. Rodička zostala doma. Verilo sa, že ženu, ktorá nie je "ovádzaná" a chodí po vonku, "bude vodiť", lebo na ňu majú vplyv zlé sily. "Na vádzku" rodička chodila obyčajne o šesť týždňov. V nedeľu po krste sa odbavovala hostina - "krštení", ktorého sa zúčastnili najbližší príbuzní.


 

Svadba

Svadba bola významnou udalosťou nielen v živote mladých, ale aj širšieho rodinného spoločenstva. Vznik nového manželstva  často podmieňoval nielen ľúbostný cit, ale tiež ekonomické záujmy rodičov. V mnohých prípadoch sa svadby robili podľa želania rodičov, a len preto, aby sa spojili role, zväčšilo hospodárstvo. Pri týchto svadbách nebolo zriedkavosťou, že dievku či mládenca do manželstva chodili nahovárať ženy alebo muži, ktorí boli za túto úlohu platení.

K predsvadobným obradom patrilo "pýtanie nevesty". Dievča za nevestu, za účasti mládenca a jeho rodičov, pýtal krstvý otec. Po prednesení reči a súhlase rodičov zavolali budúcu nevestu do izby. Potom sa už rodičia dohodli na termíne svadby. Mladí si podali ruky a mládenec dostal od dievčaťa vyšívaný ručník. Po dojednaní svadby išli mladí v sprievode krstného otca na faru spísať ohlášky. Ohlášky sa vyhlasovali na veľkej omši tri nedele pred sobášom. Hovorilo sa, že nevesta nemá byť na prvej ohláške, lebo bude mať hluché deti.

Na svadbu chodil pozývať mladý pár asi 2-3 týždne pred jej konaním. Večer pred svadbou chodil pozývať ešte "predný družba".

Deň pred svadbou sa chystala nevestina výbava, ktorú obyčajne tvorilo šesť vankúšov, dve duchny, návlečky, uteráky, truhla so šatami. Majetnejšie nevesty dostali aj obilie, prasiatko, kravu či kus poľa. Veno sa prevážalo večer, na vyzdobenom voze, za sprievodu hudby. "Prevážky" sa zúčastnila krstná mama nevesty a družbovia. Za veno nevesty musel ženích zaplatiť. V ten istý večer u nevesty družičky zhotovovali pierka. Pri tom sa spievali piesne, ktorými sa mladá nevesta rozlučovala so svojimi kamarátkami. S mládeneckým stavom sa lúčil aj ženích. Svojim kamarátom musel poplatiť v krčme.

V minulosti sa svadby konávali v nedeľu poobede po litániách. Pred sobášom sa všetci stretli v dome nevesty, kde sakonala odobierka " odpytovanie". Odviedku viedol starý svat:

"Vážení svadobní hostia, milí rodičia! Vo vašej záhrade zakvitla krásna ruža, ktorá naširoko, naďaleko vonia. Zacítil  jej vôňu i náš Janko a zatúžil tu ružu mať. Verím, že mu v tom brániť nebudete, pretože aj v písme svätom je napísané, že nie je dobre človeku samotnému na svete, a preto stvoril Adamovi Pán Boh spočníčku Evu ako aj zákon prírody káže. Prv než sa odoberieme na sobáš, dovoľte mi vážení rodičia, aby som Vám poďakoval v mene týchto dvoch mladých ľudí za všetku starostlivosť a lásku, ktorú ste pre nich od kolísky vykonali, zároveň Váš požiadal, aby ste im dali svoj súhlas k uzatvoreniu manželstva a takto ich spoločne odprevadili na novú spoločnú cestu životom".

Potom vyzval mladých, aby po ňom opakovali:

"Otec môj, aj Vy mama moja, ja Vás pekne prosím, aby ste mi všetko odpustili, čím som Vás od malička urazila. Ja Vám sľubujem, že na Vás nikdy nezabudnem a za Vašu starostlivosť a lásku vždy v dobrom odplácať sa budem, preto prosím o rodičovské požehnanie".

Po odpýtaní a udelení rodičovského požehnania sa išlo na sobáš do kostola v Závade. Cestou na sobáš sa spievalo:

"Ideme na sobáš, slniečko ohrej nás, ideme na sobáš, dáždiček polej nás..."

Cestou z kostola sa spievalo:

"Ideme zo sobáša, nalej družba oldomáša..."

Keď si bral mládenec dievča z druhej dediny, pri dome nevesty miestni mládenci natiahli reťaz a ženích musel za nevestu zaplatiť výkupné "otročné". Po zaplatení svadovný sprievod mohol pokračovať ďalej.

Po návrate zo sobáša sa robili ďalšie úkony. Mladomanželom dali zajesť trochu medu, aby boli na seba dobrí a sladkí ako med. Predný družba prehodil tanier cez strechu, aby sa mladým v manželstve darilo. Jeden pohárik rozbili pre šťastie. Pri vstupe do domu mladí museli stúpiť na sekeru, položenú na prahu, aby boli zdraví.

V dávnejších časoch staršie ženy radili neveste, aby podala tajne mužovi do vrecka nohavíc "grdulu". Vraj potom pri pôrode bude aj on cítiť bolesť.

Zloženie svadobných jedál záviselo od majetnosti rodín.

Zvyčajne sa pripravila slepačia polievka, varené mäso pečené bravčové mäso a pred odchodom zo svadby sa podávala kapustnica. Ako výslužku zo svadby dávali kúsky koláča "calty", ktoré priniesla krstná mama.

Na svadobných hostinách hrávala cigánska kapela z Podhradia.

Počas svadobnej hostiny sa vyberalo na vienok. "Predná družica" si stala za stôl, varechou zaklopala na hradu popriala dobrý večer a ďalej hovorila:

"Mladá nevesta išla okolo vody, vienok zelený jej padol do nej, rybári jej ho chytili..."

Potom s tanierom v ruke obehla okolo svadobčanov a tí jej do taniera hádzali peniaze. Nazbierané peniaze vysypala neveste do zástere.

Okolo polnoci sa konal obrad "čepenia nevesty". Nevesta odišla do zadnej izby, tam si sadla na stoličku a v ruke držala zažatú sviečku. Okolo nej stáli družičky a spievali:

"Pochválen Pán Ježiš Kristus, prišli sme, tvoj vienoček na tvej hlávke našli sme, ktorý si ty od malička nosila a teraz ho musiš položiť pre nama. Dole, dole, tvoj vienečok zelený, nebude viac ne tvej hlávke nosený. Nosila bych, milý bože, nemôžem, zložila som svoju prísahu pred kňazem. A to všetko pre Janíčka švárneho, že mu není v celom svete párneho. A ja som si vyvolila, zvolila, bodaj bych si bola krky zlomila. A ja som si vyvolila ružičku, teraz musím opustiti mamičku".

Keď neveste dali dole partu, predná družica ju hodila mädzi ostatné družice. Tá, ktorá partu chytila, mala sa do roka vydať. Party vedeli zhotovovať len niektoré ženy (napríklad vo Velušovciach party zapletala pani Helbichová). Duplované stužky k parte si dievčence vzájomne požičiavali. Zvykom bolo, že čepiec, znak vydatej ženy, kúpila krstná mama nevesty.

Prvý tanec so začepenou nevestou tancoval predný družba, potom ženích, a nakoniec ostatní svadobčania. Každý, kto vzal nevestu do tanca, položil na pripravený tanier peniaz. Svadba pokračovala až do rána.

O týždeň v nedeľu sa konala v dome ženícha hostina "popravky", na ktorú bola pozvaná najbližšia rodina z oboch strán.


 

Separovaný zber

Obec separuje papier, plasty, tetrapaky, kovové obaly, sklo.

V súlade so Zák. č. 121/2013 o ochrane osobných údajov upozorňujeme spoluobčanov aj navštevníkov obce, že od 1. sept. 2013, je obec monitorovaná kamerovým systémom.

dnes je: 16.10.2019

meniny má: Vladimíra

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka